Kávu dnes pozná asi každý. Stala sa neodmysliteľnou súčasťou našich životov, ale nebolo to tak vždy. To, že sa spája s Etiópiou tiež pravdepodobne viete. Ale viete, ako sa káva dostala až k nám?

História jedného z najznámejších nápojov na svete je opradená mnohými príbehmi a nie je úplne jasné, odkiaľ káva vlastne pochádza. Najznámejšia legenda hovorí o tom, že ju objavil pastier kôz (alebo oviec, v tom legendy nemajú úplne jasno), Kaldi. Spozoroval, že kozy, ktoré si pochutnali na neznámom kry s červenými bobuľami majú viac energie a sú o čosi bláznivejšie ako kozy, ktoré sa ku tomuto kriku nedostali. O vplyve kra na kozy Kaldi informoval opáta z neďalekého kláštora a ten nechal tieto plody zbierať. Účinky kávy testoval na mníchoch, ktorí sa vďaka nim modlili dlhšie a únava ich neprepadala tak skoro.

Ako to už vo svete býva, k praženiu kávy sa dopracovali úplnou náhodou. Červené bobule sušili nad ohniskom, až kým sa niekoľkým neposedným nepodarilo spadnúť do otvoreného ohňa. Okrem toho, že zuhoľnateli, uvoľňovali veľmi príjemnú a lahodnú vôňu, ktorá mníchov zaujala. Zuhoľnatené kávové zrná popučili, zaliali ich horúcou vodou a lahodný nápoj, ako ho poznáme dnes bol na svete. Prvá káva sa podľa tejto legendy objavila v cca 9. storočí.

Káva a jej cesta do Saudskej Arábie

V 14. storočí sa káva objavila v Saudskej Arábii. Pravdepodobne ju tu priniesli etiópskí bojovníci. Bola už len otázka času, kedy sa z prístavného mesta Adenu v Jemene dostane do Mekky, najdôležitejšieho pútnického mesta Islamu. Mesto, ktoré nemá dobrú strategickú polohu, ale každodenne doň smeruje množstvo pútnikov, sa tak sa rýchlo stáva dôležitým obchodným centrom. Práve tu vznikli prvé kaviarne a s kávou sa tak zoznámili pútnici z celého sveta. Názov káva, coffe má základ v arabsko – tureckom slove „kahve“, čo v preklade znamená omamný nápoj.

Čo keby sa káva zakázala

V roku 1511 ju pre jej omamné účinky mocní náboženskí predstavitelia chceli zakázať. Zakázané ovocie chutí najviac a v prípade kávy sa to potvrdilo. Obchod s kávou neprekvital len v Mekke. Začal sa rozvíjať aj v ďalších veľkých mestách, ako Káhira, Damašk a Aleppe. Hlavným obchodným centrom bol prístav Mokka. Hneď vám je jasné, ako sa silná arabská káva dostala k svojmu menu, však?

Zo Saudskej Arábie do Carihradu a ešte ďalej

Záujem o kávu rýchlo rástol a Arabi si to uvedomovali. Z Jemenu sa mohli vyvážať len opražené zrnká kávy alebo bobule zbavené vonkajšej vrstvy. Aby sa z nich nedala vypestovať rastlina. Vývoz kávovníkov a semien bol zakázaný a všetci odvážlivci, ktorí sa predsa len o vývoz pokúsili boli trestaní. Tento stav trval až do 16. storočia. Potom sa káva vďaka Turkom a bojov v Osmanskej ríši dostala až do Carihradu a v 17. storočí do Európy. Holanďania sa k nim dostali ako prví a začali ich pestovať v skleníkoch, v dnešnej Indonézii a tak vznikla prvá kávová plantáž v zámorí. Tak sa Holanďania stali hlavným dodávateľom kávy v Európe.

Nástup kávovej kultúry a kaviarní

Nová kultúra v podobe kaviarní sa v Európe začala rozvíjať v roku 1673, keď vznikla prvá kaviareň v Brémach. Ďalšia kaviareň vznikla v Hamburgu a káva postupne obsadila celé Nemecko. Vo Viedni to s kávou nebolo také jednoduché. Silná horká káva viedenčanom nechutila a tak hľadali spôsoby, ako ju vylepšiť. Jedným z experimentov bola Viedenská káva, ktorá sa obľube teší dodnes. Káva a koláč? Dnes bežná kombinácia, má tiež základ vo viedenských kaviarňach.

V kaviarňach sa postupne začala stretávať vyššia spoločnosť, umelci v nich prezentovali svoju tvorbu. Jedným z milovníkov kaviarní bol aj Johann Sebastian Bach, ktorý v kaviarni uviedol aj svoju Kávovú kantátu v roku 1732. Nemci si kávu tiež úzkostlivo strážili, ale pašeráci boli aj pod hrozbou smrti šikovnejší a podarilo sa im kávu dostať do celého sveta, aj keď si ju mohli dovoliť len tí majetnejší.

Ako sa káva dostala až za veľkú mláku?

V roku 1723 sa káva vďaka námorníkovi Gabrielovi de Clieu dostala až do Ameriky. Z rastliny, ku ktorej sa dostal na dvore kráľa Ľudovít XIV sa kávovníky postupne dostali do celej krajiny. Základ plantáži v Amerike tak položila len jedna rastlina.

Ani vojna ju nezastavila

Druhá svetová vojna sa podpísala aj na trhu s kávou. Chuť po káve rástla a vďaka tomu sa jej podarilo dostať aj do bežných domácností a kávovník si môžete vypestovať aj doma. Dnes nie sme odkázaní ne jeden dostupný druh. Kávu si môžete objednať aj z druhého konca sveta. Je to len na vás. Každá káva chutí inak. Spôsob pestovania, podnebie, pôda, množstvo slnka a teplota sa na chuti kávy podpíše.

Káva u nás

V našich končinách sa káva prvý krát objavila v Prahe koncom 17. storočia. Šikovný obchodník Jíři Deodat, ktorý si s jej podávaním ťažkú hlavu nerobil a nalieval ju priamo z vedra. V roku 1714 si vďaka meštianskemu právu otvoril kaviareň.

Bratislava sa inšpirovala životom Viedne a Budapešti a kaviarne sa aj tu stali centrom spoločenského a intelektuálneho života. Debaty pri chutnej voňavej káve sa rýchlo stali samozrejmosťou. Po Nežnej revolúcii sa veselý kaviarenský život pomaly vrátil do starých koľají a dnes je na tom káva tak dobre, že sa stáva súčasťou životného štýlu. Otvárajú sa nové kaviarne a káva sa stále skúša pripravovať novým spôsobom. Aby si v nej každý našiel to svoje.

  • koncom 18. storočia sa káva zaradila medzi najziskovejšie exportné plodiny a dnes je druhou najvyhľadávanejšou surovinou na svete. Prvenstvo si stále drží ropa
  • káva je druhým najkonzumovanejším nápojom na svete. Čaj zatiaľ neprekonala
  • káva, ktorú si kúpte v obchode sa pripravuje zo semien rôznych druhov kávovníka. Káva Arabica a káva Robusta tvoria základ. Chuť a vôňu kávovej zmesi dodáva Arabica, farbu Robusta. Čím je káva tmavšia a horkejšia, tým viac Robusty v sebe skrýva. Najvyššia a najkvalitnejšia káva sa môže pochváliť názvom premium gourmet / specialty coffee, po našom, prémiová káva.
  • praženie kávy je veda. Netreba ho podceňovať
  • dnes sa káva pestuje vo viac ako 70 krajinách sveta. Medzi najväčších producentov kávy patrí Brazília, Vietnam, Indonézia a Kolumbia. Aj vďaka nim dnes káva nechýbala ani na tvojom stole
  • rozpustný kávový prášok prvý krát predstavil Japonec Dr. Sartori Kato v roku 1901
  • spoločnosť Nestlé v roku 1938 spustila komerčný predaj rozpustnej (instantnej) kávy

Na chuti kávy záleží

Chuť kávy neovplyvňuje len jej pestovanie. O kávu, ktorú si v obchode kúpite sa musíte dobre starať, aby vám chuť a vôňa vydržala čo najdlhšie. Kávu presypte do suchej nádoby s dobrým uzáverom a držte ju na chladnom mieste. Snažte sa ju vypiť do 20 minút od jej prípravy. Ochutnajte kávu hneď, ako si ju zalejete a potom o 20 minút neskôr. Cítite ten rozdiel? Čerstvo zaliata chutí lepšie.

Aj spôsob podávania kávy dokáže chuť ovplyvniť. Z čoho pijete kávu najradšej? Porcelánová šálka, sklenený pohár alebo obľúbený hrnček. Kávu v papierovom alebo polystyrénovom poháriku si dáte len výnimočne na vianočných, či iných trhoch. Keď chcete kávu vnímať všetkými zmyslami, zomeľte si ju tesne predtým, ako ju zalejete. Vôňa, chuť, atmosféra. To všetko sa na chuti kávy podpíše.

Zalejte si kávu a pozrite si film, ktorý vyhral Zlatý glóbus za rok 2018 Bohemian Rhapsody. Príjemný kultúrny zážitok! 😉

 

Categories: o káve

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Toto je ukážkový obchod na testovacie účely. Objednávky nebudú vybavené. Skryť