Na knihu Utiekol som z Osvienčimu som si zálusk robila už dlhšie. Mala som ju v rukách niekoľko krát a stále som ju založila medzi knihy. Bála som sa. Čítať o osudoch ľudí, ktorí prešli peklom nie je nič príjemné. Hlavne, keď príbeh písal človek, ktorý to prežil. Strážila som synovcov, ale nevenovali mi pozornosť. Xbox vyhral. Mne neostávalo nič iné, len tú knihu otvoriť. Osvienčim som vďaka nej spoznala aj z ľudskej stránky. 

Príbeh rozpráva 17 ročný chlapec Rudolf Vrba, ktorý v sebe nabral toľko sily, že sa Osvinčimu a nie len jemu vzoprel. Jasné, mal aj poriadnu dávku šťastia. V koncentračných táboroch, ktorými prešiel mal viac životov, ako mačka. Občas mi dokonca napadlo, že tam ísť musel. Kto iný by tak verne opísal, čo sa tam dialo. Všímal si veci, ktoré ostatní prešli bez povšimnutia a všetko si pamätal. Ešte aj v číslach. Svedectvo, ktorému bolo ťažké uveriť vtedy, je ťažké uveriť aj dnes.

osvienčim nápis práca oslobodzuje

Arbeit macht frei – neslávny nadpis, ktorý návštevníkov Osvienčimu víta dodnes

Od začiatku sa snažil utiecť. Najskôr pred koncentračným táborom, potom z neho. Mladý chlapec. Celý život mal pred sebou. Chcel sa zachrániť. Neskôr sa jeho pohnútky zmenili. Záchrana života bola stále na prvom mieste, ale už nešlo len o ten jeho. Chcel ľudí varovať. Chcel ich zachrániť pred svetom, ktorý ich za ostnatými drôtmi čakal. Chcel, aby všetci vedeli, čo je Osvienčim zač. Príležitostí na útek mal niekoľko. V jednom prípade zaváhal, v ďalšom to chod tábora, našťastie, zariadil inak. Nakoniec sa mu to podarilo a z Osvienčimu sa spolu s Alfrédom Wetzlerom  dostal.

Patrím medzi milovníkov Stephana Kinga. Nevyžívam sa v hororoch. Skôr pri jeho knihách rozmýšľam, na čom ten chlap fičal. Napísať román, ktorý vás chytí pri prvej strane a drží až po tú poslednú nedokáže každý. Aj si poviem, že má o koliesko menej. Alebo viac. Lebo toto, čo dá do knihy nikto normálny nevymyslí.

koncentračný tábor plný turistov

Dnes koncentračný tábor každý rok láka množstvo turistov

To isté som si povedala pri Rudolfovi Vrbovi. Kde na to ten človek prišiel. Skvelý príbeh. Som zvedavá, ako to skončí. A potom mi došlo, že to nie je skvelý príbeh a jeho koniec poznám. Že sa to skutočne dialo. Rudolf Vrba si to na rozdiel od Stephena Kinga nevymyslel. V takýchto prípadoch som musela knihu zavrieť. Nedokázala som čítať ďalej. Áno. Toto ľudia skutočne prežili. Zaobchádzali s nimi horšie ako so zvieratami. Len tak ich zabíjali a dobre sa na tom bavili. Ľudský život nemal žiadnu cenu. Nie, nebol to život. Bolo to číslo vygumované v plynových komorách.

Dva a pol milióna vygumovaných čísel. Celú túto mašinériu nemá na svedomí jeden človek. Rudolf Vrba v knihe Hitlera nespomenul ani raz. Ruku do ohňa za to nedám, ale nemám pocit, že som sa v nej s jeho menom stretla. Rudolf Hoss, Arthur Liebehenschel, Max Bear a mnoho ďalších si tu dokazovalo svoju silu. O zle, ktoré sa v koncentračných táboroch dialo sa napísalo veľa kníh a natočilo veľa filmov. Všetkých nás to svojim spôsobom vyvedie z rovnováhy a uvedomíme si, aké máme šťastie, že žijeme tu a teraz.

Pri čítaní tejto knihy mi do očí bil každodenný život, ktorý tam plynul. Tento skutočný príbeh žil. Ľudia tam spolu fungovali, komunikovali, vtipkovali, smiali sa. Áno, aj to. Neverím tomu, že sa im podarilo nemyslieť na to, kde sú a čo ich tam čaká. Osvienčim tak ľahko z hlavy nedostanú. So smrťou za pätami sa snažili svoj neobyčajný osvienčimský život prežiť úplne obyčajne.

Veci, ktoré sa tam diali ľudia nedokázali a stále nedokážu prijať. Ja s tým mám tiež problém. Nechce sa mi veriť, že človek je schopný takých hrozných činov a ešte neuveriteľnejšie je, že človek na druhej strane je schopný to ustáť. Odhodlanie prežiť musí byť obrovské. Som ako mliekar zo začiatku príbehu. Rudolf Vrba v knihe podal príbeh, ktorému je ťažké uveriť a ešte ťažšie ho je pochopiť. Som rada, že som sa do Osvienčimu dostala len ako návštevník múzea a verím, že to, čo sa tam dialo sa už nezopakuje. Mnoho ľudí sa podrobilo zo strachu. Verili, že keď budú počúvať, prežijú.

pohľad na bránu osvienčimu, cez ktorú prechádzali vlaky

Brány Osvienčimu dlho ukrývali hrozné tajomstvá

Knihu tvorí 17 kapitol, 6 príloh a doslov. Vďaka prílohám dostanete o Osvienčime a Brezinke ucelenejšie informácie, najmä čo sa rozmiestnenia barakov a počtu obetí týka. Osvienčim je tu zaznamenaný a nakreslený tak, ako si ho Rudolf Vrba pamätal. Štvrtá príloha je venovaná povojnovým súdom s osvienčimskými dôstojníkmi SS. Nečudujem sa, že podtitulom knihy sú slová Nemôžem odpustiť. Kto vie, či sa ľudia, ktorí prežili peklo na zemi a prišli o časť svojich životov a celé rodiny, s rozhodnutiami jednotlivých súdov niekedy vysporiadali.

Pred cca 2 rokmi rozprúdila vlnu holokaustu kniha Mengeleho dievča. Mám na pláne prečítať si ju opäť. V knihe bol spomenutý aj útek Vrbu a Wetzlera, ale keď si dobre pamätám, nestotožňuje sa s tým, o čom píše Vrba a mám potrebu to vypátrať. K tejto recenzii sa preto ešte určite vrátim.

Stretla som sa s názorom, že k zlým veciam sa nemáme vracať, že treba pozerať dopredu. Za iných okolností by som s tým súhlasila. V tomto prípade som za to, aby sa o holokauste hovorilo a aby sa táto téma nezľahčovala. Sú to veci, ktoré sa udiali. Z histórie sa vymazať nedajú. Máme sa učiť na vlastných chybách. Som za. Ale bez toho, aby sme si ich pripomenuli to nepôjde.

Väzba: pevná s prebalomobálka knihy utiekol som z osvienčimu
EAN: 9788089628834
Jazyk: slovenský
Dátum vydania: 10. decembra 2015
Vydavateľstvo:  Citadella
Hmotnosť: 1,07 kg

Anotácia: 7. apríl 1944 – poplašné sirény ohlasujú útek dvoch slovenských väzňov z prísne stráženého tábora v nacistickom Nemecku. Utečenci, Rudolf Vrba a Alfred Wetzler, úspešne unikajú až do vzdialenosti 160 kilometrov s cieľom odovzdať plán a presný opis toho, čo sa deje v Osvienčime, o ktorom sa dovtedy hovorilo iba ako o neoverenej téme. Ich správa, prvý krát vydaná vo Švajčiarsku a neskôr aj v západnej tlači, poskytla reálny a jednoznačný obraz nacistických a vyhladzovacích táborov a bola odovzdaná pápežovi Piovi XII, Winstonovi Churchillovi a Franklinovi D. Rooseveltovi.

Nemôžem odpustiť je majstrovským zobrazením ľudských osudov v pozadí prvej správy o hrôzach Osvienčimu. Pred tými, ktorí zvládnu prečítať si túto výpoveď, sa otvorí svet obrovskej a neľudskej mašinérie smrti, ktorú bez hlbokých emócií vybudovala Nemecká ríša. Mnohí si tu nájdu pozoruhodný a mimoriadne osobný príbeh hrdinstva a odhodlania, napriek zdanlivo beznádejnému a zúfalému osudu.

Prečítajte si aj našu recenziu k filmu Bohemian Rhapsody. Zlatý glóbus predsa nedostal len tak.


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Toto je ukážkový obchod na testovacie účely. Objednávky nebudú vybavené. Skryť