Kronika bežca začiatočníka (3. týždeň)

by vonavakava
0 Komentár

Tretí týždeň chcem zamerať na intervalový tréning. Viem, že bežať vydržím, už len sa dostať do potrebného časového rozpätia. 5 km potrebujem zabehnúť za pol hodiny. Maximálne. Zatiaľ sa mi to nepodarilo. Cieľ je jasný. 

Deň pätnásty

Tretí týždeň Kroniky bežca začiatočníka som začala dosť netradične. V pondelok som tradične oddychovala. Po v nedeľu zabehnutých kilometroch si moje telo oddych zaslúži a ja mu ho rada doprajem. V pondelok som sa ocitla na Záhorí. Tak neplánovane. Na otočku. Mentolové botasky v mojej dvojdňovej výbave nesmeli chýbať. Behať sa dá všade.

Deň šestnásty

Štart 7:00 hod. Počet zabehnutých kilometrov 7. Dnes opäť s Alenkou po boku. V pondelok ráno som ani len netušila, ako výrazne zmením bežecký terén. Alenka mi ukázala, ktorou cestou sa vydať. Vyhrala tá jednoduchšia. Pre istou. Môj orientačný zmysel je na tom dosť zle. Vybrala som si pevný orientačný bod. Keby niečo. Šaštinskú baziliku vďaka rovinke vidieť z každej strany. Pred bazilikou na chodník z panelov a popri Myjave stále rovno. Myslela som si, že na rovine budem rýchlejšia. Naivná som bola, ale rozhodla som sa, že sa začnem zameriavať na čas. Nejakú tú kondičku už mám. Behalo sa mi už aj lepšie. Zmena prostredia robí svoje. Na niečo sa vyhovoriť treba. Najmä, keď sa tie kilometre nemíňajú tak, ako by som chcela.

katedrála sedembolestnej v Šaštíne

Dobrý orientačný bod nikdy nie je zlý. Keď nedôjdem do cieľa viem, kde sa treba vrátiť

S Alenkou som sa stretla asi pri 5 kilometri. Dobre mi to padlo. Uvoľnila som sa. Tempo som nezrýchlila, ale ani nespomalila. Aspoň to. Intervalový tréning mi celý čas chodil po rozume, ale do praxe som ho nepreniesla. 

Pri rannom behu sa môže ľahko stať, že vás dobehne vlastné črevo. Človek by povedal, že aspoň dobehne do cieľa skôr. Nie je to pravda. Beh je to posledné, na čo v tejto nepríjemnej situácii myslíte. Snažíte sa to ustáť. Máte dve možnosti. Zájsť hlbšie do lesa alebo počkať, kým sa črevo upokojí. Ktorú si vyberiete?

alenky a po behu domáci vellness

Taaaak dobre nám spolu bolo. Aj by som si zvykla 🙂

Bazén, sauna, zase bazén a šálka voňavej kávy. Vodičku nemusím. Musela som sa prekonať, ale neľutujem. Neverila som, že studená voda urobí svalom po 7 kilometroch tak dobre. Z bazéna sme prešli do vyhriatej sauny. Strávili sme v nej príjemných 25 minút. Ešte skok do bazéna a aj som zabudla, ako ťažko sa mi dnes bežalo. Neviem, či sa nepresťahujem. Teplú saunu by som si dopriala aj každý deň. Aj ten zimný bazén by som prežila. Len pohľad na Tatry by mi chýbal.

Deň sedemnásty

Už som doma. Dva dni voľna ubehli ako voda. Mám pred sebou celých 10 kilometrov. Tréningový plán nepustí. Musela som si privstať. Po behu sprcha, raňajky a hor sa do práce. Ráno bola seriózna zima. Uši zakryl tunel, rukavice by som prijala. Keby som nejaké mala. Takú dokonalú bežeckú výbavu ešte nevlastním. Zatiaľ. Dobre, po nejakom tom kilometri – dvoch som sa zohriala. Alebo som si na tú zimu zvykla. Neviem. Plánovaných 10 kilometrov som zvládla. Nič výnimočné sa neudialo. Začínam si zvykať.

Chcete vedieť, ako to celé začalo? Prečítajte si Kronika bežca začiatočníka (1. týždeň)

Deň osemnásty

Nebehala som. V noci bola búrka. Taká riadna. Ráno už nepršalo, ale môj obľúbený terén by mi dal, čo sa blata týka, poriadne zabrať. Nánosy blata mentolová obuv už zažila. Dá sa s nimi bežať, ale med lízať to nie je. Nohy sú ťažké, krok neistý. Viac výhovoriek, prečo sa behu nezúčastniť som nenašla. Štvrtok zabehnem v piatok. Čestné iskričkové.

intervalový tréning s výhľadom na kamenolom a panorámu tatier

Intervalový tréning s výbehom na kopec sa oplatí. Čo poviete?

Deň devätnásty

V piatok väčšinou nebehám. Regenerovla som včera. Dnes musím tých 7 kilometrov dohnať. Zmenila som trasu a zapojila beh do kopca. Mala som dve možnosti. Prvá bola strmejšia, ale beh do kopca trval kratšie. Druhá nebola na pohľad taká náročná a presvedčila som samú seba, že to bude ľahšie. Nebolo. Keď som z kopca prešla na cestu uvedomila som si, že v oboch prípadoch sa stretnem v jednom bode. Nedal sa oklamať. Kopec jeden. Prevýšenie je rovnaké. Už len zbehnúť z kopca a som doma. Kilometrovo mi to vyšlo skoro presne. Pri behu z kopca dostali zabrať sedacie svaly. Nie veľmi, ale cítila som, že ich mám. 

Vyrazila som o 8. Chcela som si pospať. Chyba. Bolo veľmi teplo. Potila som sa jak taký jazzman. Na druhý deň radšej vstanem skôr. Intervalový beh na prvých 5 km som vzdala. Nebolo to najhoršie, ale výbeh do kopca ma spomalil. Mala som zajačie úmysli, ale nevzdala som to bežala, aj keď mi moje druhé ja šepkalo, že sa nič nestane, keď sa trochu prejdem. 

kravy mi intervalový tréning mierne skomplikovali

Kravy. Milé zvieratká, ale niekedy je lepšie sa im vyhnúť. V mojom prípade určite

Stretla som kravy. Zase. Celé stádo. Rozhodla som sa ho obísť. Škaredo na mňa pozerali. Bála som sa, že ani ohrada ich nezastaví. Jasné, že by ich zastavila, ale radšej ich aj obídem aj nabudúce. Neplánovane som zrýchlila. Až tu začal skutočný intervalový tréning

Deň dvadsiaty

Sobota ráno. Vstala som skôr. Včera som sa poučila. 6 kilometrov je menej ako včerajších 7. Rozhodla som sa zdolať včerajší kopec zvaný Homolka z podľa mňa náročnejšej strany. (Už vieme, že náročnejšia strana kopca neexistuje.) Chcela som to porovnať na vlastnej koži. Neviem, z ktorej strany sa mi bežalo lepšie. Obe mi dali zabrať rovnako. V obidvoch prípadoch som sa úprimne potešila, že konečne idem dole. Rozdiel bol akurát v tom, že dnes som bežala po úzkej lesnej cestičke po hrebeni a to sa mi páči viac. Aj výhľad je krajší. Sedacie svaly to rozchodili. Nebolia tak ako včera.

Časovo som tých prvých 5 kilometrov nepredbehla, ale snažila som sa. Stále je čo doháňať. Musím zmeniť taktiku. Zrýchliť pri poslednom kilometri nestačí. 

oblaky, nebo a poprad

Oblaky na ústupe 🙂

Deň dvadsiaty prvý

Mám pred sebou celých 13 kilometrov. Psychicky som sa na ne pripravila. Sama som zvedavá, ako to moje telo zvládne. Toľko km som ešte nezabehla. Nikdy. Trasu som si naplánovala. Môj odhad. Nebude úplne na 100%, ale vždy je kde utekať. Voda, chytrý náramok a hor sa do sveta. 

Poľná cestička, panelová cesta, poriadna dávka blata a kilometrovo je to vždy málo. Zväčšila som okruh. Dnes mám voľno, môžem to časovo trochu natiahnuť. Nakoniec som dala o kilometer viac. Tak mi to vyšlo. Keď sa rozbehnem, už to ide. Najhoršie je začať. Každému kilometru hovorím, že sa pomaly míňa. Druhá polovica behu mi prechádza rýchlejšie, aj keď to je v skutočnosti inak. Čas s zabehnuté kilometre už nesledujem tak často. Porovnávam len prvých 5 km, aby som vedela, či som na tom lepšie ako včera. Viem, nie je to intervalový tréning v pravom zmysle, ale aj to raz bude. Najväčšiu radosť mám z toho, čo zabehnem naviac. Kto vie prečo. 

Ktorý týždeň bol zaujímavejší? Prečítajte si článok Kronika bežca začiatočníka (2. týždeň) a porovnajte

Photo by Alenka M. a ja

You may also like

Komentuj