Ďalšia krásna turistika úspešne za mnou. O Jánošíkových dierach snívam už od minulého roka. Včera sa sen stal skutočnosťou. O toľkej kráse sa mi ani nesnívalo. Až takú bujnú fantáziu nemám. Jánošíkove diery a Malý Rozstutec. Turistika, na ktorú sa nezabúda.
Poďme na Jánošíkove diery
Jánošíkove diery je sústava tiesňav a kaňonov v Malej Fatre. Ja že to je konkrétne miesto, ako napríklad Tomášovský výhľad v Slovenskom raji. Zase som o niečo múdrejšia. Mám čo doháňať.
Na turistiku som vyrazila s bratrancom. Nápad to bol môj, plánovanie trasy som zverila do jeho rúk a dobre som urobila. Ja si to s mojim orientačným zmyslom nemôžem dovoliť. Naplánoval tri trasy. Miernu, náročnejšiu a ešte náročnejšiu. Pekne si ich spísal. Príprava, ako má byť. Aj by som vám ich na inšpiráciu ukázala, ale vietor nám papier s nimi vyfúkol.
Zaparkovať, pripraviť sa a štart
Auto sme nechali na parkovisku v Bielom Potoku. Celodenné parkovné stojí 5 €. Automat berie len mince. Len tak, pre informáciu. Spoločnosť nám robila modrá značka. Rebríky, reťaze, mokré skaly, strach v očiach a ja. Potrebujem pevnú pôdu pod nohami. Keby Maroš vedel do čoho ide, neriskoval by. Asi. Kolená sa mi triasli, ale tvárila som sa hrdinsky. Ako inak. Keď som videla, do akých výšok ma tie železné stupienky chcú dostať, nebolo mi všetko jedno.
Mohlo by vás zaujímať: Vysoká (Malé Karpaty)
Prekonala som sa. Stihla som fotiť, aj kochať sa krásami slovenskej prírody. Na nohy v turistických topánkach môžem pozerať aj doma. Asi v polovici tejto trasy sa ma Maroš opýtal, či sa bojím výšok. Prekukol ma. Vyšla som s pravdou von. Nebojím sa výšok. Bojim sa samej seba. Potknúť sa a šmyknúť som schopná aj na rovnej ceste. Takéto prekážky na to naozaj nepotrebujem.
Slovenský raj a Tatry v jednom
Malá Fatra podľa Maroša spája krásy Slovenského raja s Tatrami. Má pravdu. Po úspešnom prekonaní rebrín sme sa ocitli v zasneženej krajinke. Spojili sa nám dva svety. Jeden jarný a druhý, ktorý sa so zimou ešte nechce rozlúčiť. Vybrali sme protišmykové retiazky a mačky. Pre istotu. Po zľadovatenom teréne sa s nimi kráča lepšie. Neprešli sme v nich dlhý úsek, ale je lepšie ich mať, ako sa zbytočne trápiť.
Chodníčky boli vyšliapané a bolo ich pekne vidieť, ale sneh je zradný. Stúpite trošku vedľa a už ste v ňom skoro po pás. Občas som mala pocit, že na tom snehu tancujem odzemok. Bavila som sa sama na sebe. Utešovali sme sa, že po takomto snehu ideme tento rok možno posledný krát, tak že si to užijeme.
Sneh, blato, voda a ja
Všetkého veľa škodí. Topiaceho sa snehu tiež. Prvý krát som sa úprimne potešila, že som prešla zo snehu na blatistý terén. Radosť ma prešla, keď som do neho skoro spadla. Odniesla si to pravá ruka a rukáv bundy. Mohlo to dopadnúť aj horšie. 😀 Jasné, že som čľupla do vody. A nie raz. Chodiť po nej neviem. Aj blata sa mi na topánkach zachytilo viac než dosť, ale s tým treba pri takomto počasí rátať.
Výbava nádejného turistu po mojom
Výberu turistických topánok som nevenovala veľa času. Vlastne žiaden. Topánky som dostala. Prijala som ich v duchu darovanému koňovi na zuby nepozeraj. Nezabúdajte, že nohy vás nosia. Výber topánok je dôležitý. Ja som mala šťastie. Sama by som si takéto topánky nevybrala.
Maroš mi pred túrou ponúkal trekingové palice. Že sa mi s nimi bude kráčať lepšie. Lákavá ponuka, ale odolala som. Neviem s nimi chodiť. Pri lezení na rebriny a brodení v topiacom sa snehu som bola rada, že som ich odmietla. Zavadzali by mi a bola by som z nich zbytočne nervózna.
Ešte sme ani v polovici túry neboli a prepadol ma hlad. Prvá túra ma naučila, že mať nejakú drobnosť na zahryznutie nikdy nie je zlé. Zabalila som nám čokoládové cookies. Dodali energiu v správny čas. Nebola to nútená prestávka. Obúvali sme mačky a retiazky. Spojili sme si to. Len teraz neviem, čo vlastne nám kráčanie po ľade uľahčilo. 😀
Nedeľný obed s dokonalým výhľadom
Na Malý Rozsutec sme sa vyškrabali (doslova) na sám obed. Pohľad z neho stojí za to. Je jedno, z ktorej strany pozeráte. Zdržali sme sa tam asi hodinu. Nechcelo sa nám odísť. Usadili sme sa na kamene a bolo nám dobre. Spoločnosť nám robil Veľký Rozsutec. Nechali sme podpis v zošite, ako dôkaz, že sme tam boli, naobedovali sme sa (taký výhľad pri nedeľňajšom obede tak skoro mať asi nebudem) a hurá domov.
Cesta späť nemusí byť jednoduchšia
Do Bieleho Potoka sme sa rozhodli vrátiť inou trasou. Chceli sme toho vidieť viac. Trošku sme sa prerátali. Cesta späť bola dlhšia ako cesta tam. Kým sme dorazili do Štefanovej, nezostala nám v termoskách ani kvapka čaju.
Pevne som verila, že natrafíme na nejaký penzión, či krčmičku, v ktorej posedíme a smäd spláchneme trojdecovou kofolou. Ešte nikdy som na kofolu nemala takú chuť. Bežne ju nepijem. O to väčšie bolo moje sklamanie. Všetko zívalo prázdnotou.
Lúč nádeje zasvietil, keď sme prechádzali okolo penziónu Sagan. Ako rýchlo zasvietil, tak rýchlo zhasol. Služby ponúkajú len tam ubytovaným hosťom. Ale termosky nám sympatický mladý pán vodou naplnil. Za žiadnu kofolu by som ju nevymenila. S množstvom tekutín sme to podcenili. Nepredpokladali sme, že z Janošíkových dier sa nakoniec stane celodenná túra, ale aspoň sme sa presvedčili, že dobrý človek ešte žije.
Turistika na 1****
Našim cieľom bolo k autu doraziť do 17:00 hod. Aby nás nezastihla tma. Desať minút sme meškali, ale to po všetkých peripetiách v snehu, blate a vode vôbec nevadí. Do auta sme sadli spokojní a šťastní. Minimálne ja! 😀 Výstup na Malý Rozsutec stál za to. Raz sa na neho pozriem aj z toho Veľkého.
PS: Z jedného rázcestníka sme sa museli vrátiť. Našťastie bol blízko. Aj to sa pri turistike stáva. 😉
Naša výsledná trasa: Biely Potok – Ostrvné – Dolné diery – Podžiar – Pod Pálenicou – Pod Tanečnicou – sedlo Medzirozsutce – Pod Medziholím – Pod Rozsutcom – sedlo Medziholie – Štefanová – sedlo Vrchpodžiar- Podžiar – Ostrvné – Biely Potok
Jánošíkove diery a Malý Rozsutec
Jánošíkove diery sa nachádzajú v národnej prírodnej rezervácii Rozsutec. Tvoria ich tri ucelené častí: Dolné diery, Nové diery a Horné diery. Nachádza sa v nich viac ako 20 vodopádov a spolu tvoria Vodopády Dierového potoka. Súčasťou Dolných dier je náučný chodník. Aby sme ich spoznali lepšie. Horné diery sú v zime uzatvorené.
Malý Rozsutec je vysoký 1343 m. Je tvorený skalným cimburím a strmými vápencovými stenami. Je z neho krásny výhľad a to nielen na susedný Veľký Rozsutec.
Čo sa flóry a fauny týka, stretli sme jednu veveričku. Medvede sa nám radšej vyhli, ale na ich výskyt upozorňovala každá tabuľa náučného chodníka. Videla som aj prvý tohtoročný podbeľ a záružlie močiarne. Niekomu pravdepodobne vošlo do cesty.
Jánošíkove diery ste už videli? Vysoká v Malých Karpatoch tiež stojí za to!
