Známy japonský spisovateľ Haruki Murakami napísal zaujímavú knihu s názvom O čom hovorím, keď hovorím o behaní. Kronika bežca začiatočníka vám prezradí, o čom hovorím, keď hovorím o behaní ja. Sama som zvedavá, ako to dopadne.
Maca za to môže
Mám kamarátku motivátorku. Volá sa Maca. Už ste o nej počuli. Piekli sme spolu tortu pre Gregorka, aj Vysokú v Malých Karpatoch sme zmákli. Teraz ideme behať. Spolu zabehneme 8. ročník dm ženský beh 2019. Trénovať musí každá sama. Našla som si 6 týždňový tréningový plán. Vychádza to presne. Tréning ukončím 10 kilometrovým behom v Bratislave. Alebo budem behať ďalej.
Bežeckú sezónu som už mala. Nie súťažnú. Behala som len tak. Pre radosť. Úbytok podkožného tuku prišiel ako bonus. Jedného pekného dňa som spadla a beh zavesila na klinec. Odpor sa dal prekonať, ale nechcelo sa mi. Výhovorka to bola dobrá. Maca mi pomohla. Pochybovala, že moje odhodlanie vydrží a to ma nakoplo ešte viac.
Pri druhom behu mi napadlo svoj bežecký pokus zdokumentovať. Pekne deň po dni. Myšlienku som rýchlo zavrhla, ale ona sa nedala a Kronika bežca je na svete.
Behať pôjdem. V tom mám jasno. O každodennom písaní presvedčená nie som. Poznám sa.
S takým výhľadom radosť behať 🙂
Deň prvý
Tréningový plán uvádza 4 kilometre. Mala som spoločnosť. Mareka a Michala. Vydržali behať viac, ako som predpokladala. A ja tiež. Nezabehli sme 4 kilometre, ale s chôdzou sme ich urobili viac ako 5. Na začiatok celkom slušné, čo poviete? Michal vydržal behať najdlhšie. Mareka viac zaujímala kniha Beštie z Olympu. Potreboval sa podeliť, o čom čítal. Najlepšie sa behalo po blate, ktorému sa podľa chlapcov nedalo vyhnúť. To bolo radosti. Špinavé botasky, blato až vo vlasoch, ale chlapci šťastní.
Deň druhý
Zvládla som celých 5 kilometrov, ako tréningový plán kázal. Behala som sama. Chlapcov boleli nohy. Mňa tiež. Zle som odhadla vzdialenosť. 5 kilometrov a dosť. Rozhodla som sa držať plánu. Domov som sa prešla.
Deň tretí
Nebehala som. V pláne bolo 8 kilometrov. Chcela som ich zdolať, keď sa vrátim z roboty. Zdržala som sa dlhšie, ako som plánovala. Prišla som na to, že keď sa chcem držať tréningového plánu, musím behať ráno. Po robote to už nepôjde. Na 4 deň je písaný oddych. Oddychovala som v stredu. V deň štvrtý to musím dobehnúť. Budík som si nastavila na 5:30. Práca volá, ale beh nemôžem odkladať na neskôr.
Deň štvrtý
Neverila som, že vstanem. Podarilo sa. Koľko je to 8 km? Moja predstavivosť je na tieto vzdialenosti krátka. Nevadí. Inteligentný náramok mi každý kilometer hlási, do 8 počítať viem. Mala som plán. Krátky. Keby som sa ho držala, 8 km by som nedala. Prehodnotila som ho. Bežala som ďalej. Pri 6 kilometri mi došlo, že to takto nepôjde. Domov nedobehnem a dlhšie sa zdržať nemôžem.
Pôjdem skratkou. Zo skratky sa vykľula húština. Musela som sa vrátiť. Čo teraz? Babka, prosím ťa, príď. Prišiel dedo. Domov ma priviezol. Nie preto, že som nevládala. Neprišla by som na čas do práce. Celých 8 km som nezabehla, ale veľa mi nechýbalo. Dedo sa objavil o 440 metrov skôr. Zajtra ich dobehnem.
Deň piaty
Regenerácia. Tá bola v stredu. Dnes mám čo doháňať. Celých 5 km čaká. Dohnala som aj tých 440 m zo včera. Behalo sa mi prekvapivo dobre. Vydala som sa overenou trasou. Nič som neriskovala. Pre istotu. Šoféra na návrat domov nezoženiem každý deň. Môj botník dnes obohatila nová bežecká obuv. Mentolová. V stredu som behala v papučkách. Nezabudnuteľný zážitok. Investícia do botasiek bola nevyhnutná.
Nová bežecká obuv. Mentolová. Aspoň na obrázku
Aj knihy Jez a běhej od Scotta Jureka, známeho šampióna v ultramaratóne, som sa dnes dočkala. Ultramaratón sa zabehnúť nechystám. Také ambície nemám. Knihu poznám z audio verzie. O běhej ani tak nejde. Skôr ma zaujíma to jez. Zjem všetko. Páčia sa mi recepty, ktoré sa v knihe objavujú a chcem ich vyskúšať. Vegán sa zo mňa nestane, aj keď bez mäsa žiť viem. Minimálne pôst bez neho prežijem. Viac ako 46 dní som bez mäsa zatiaľ neabsolvovala, ale skúsiť môžem.
Deň šiesty
Menežujem. Doobeda upratovanie, poobede oslava. Už len čas na ten beh mi chýba. Pôjdem z domu skôr a po ceste ma vyzdvihnú. Spotená – nespotená, 5 km musí byť. Nové botasky zabehnuté, všetko OK, len s tou farbou to nebol najlepší nápad. Mentolová už asi nikdy nebude. Blato z poľnej cestičky z nich už nedostanem. Čo už.
S počítaním kilometrov mi to nejako nevychádza. Alebo ten inteligentný náramok nie je až taký inteligentný. Poľná cesta bola krátka. Musela som sa prekonať a prebehnúť cez mesto. Nie je to moja šálka kávy. Verejnosti sa pri behu radšej vyhýbam. Nič sa nedá robiť. Cieľ je jasný. Na odvoz som si musela počkať. Bola som rýchlejšia.
Deň siedmy
Alenka a Alenka. Kravy v pozadí ste si všimli? 😉
Nedeľa. Boh odpočíva a chce, aby sme odpočívali aj my. Ale až keď padne plánovaných 11 kilometrov. Bála som sa a tešila zároveň. Nebehala som sama. Mala som najlepšiu parťáčku s najkrajším menom. Alenku. Dohodli sme sa na 7:00 hod ráno. Ona chcela zabehnúť 5 km, ja 11. Vybehla som o 6 km skôr. Dnes mi to vyšlo. Pre Alenku som prišla skoro presne. Meškala som iba minútu. To sa dá prežiť.
Behalo sa nám výborne. Rada si to zopakujem. Alenka fotila Tatry, kravy a mňa. Taký výhľad doma nemá. S Alenkou po boku sa mi bežalo lepšie. Ani som sa nenazdala a 11 km bolo úspešne za mnou.
[su_note note_color=“#ddf4fb“]
Prvý bežecký týždeň mám za sebou. Behám ďalej. Kronika bežca začiatočníka (2. týždeň) už čoskoro!
[/su_note]
Photo by Alenka M.