Medveď hnedý je zviera, s ktorým sa vďaka komunikačným prostriedkom stretávame denne. Na diaľku sledujeme, v ktorej časti Slovenska sa medveď objavil a aký husársky kúsok sa mu podaril. Je to vtipné. Ale len dovtedy, kým sa s medveďom nestretneme osobne. Naposledy som na svojich cyklistických potulkách mala na mále. Odišla som z kratšej cesty. Zľakla som sa, ale o medveďovi som chcela vedieť viac. V článku sa dozviete, čo sa mi o ňom podarilo zistiť.
Prečo článok na tému medveď hnedý
V pondelok som bola na bicykli v Lopušnej Doline. Trasu poznám. Na bicykli ju s menšími obmenami absolvujem skoro denne. Zo Spišskej Teplice som po cyklistickom chodníku prešla do Svitu, odtiaľ cez les do Lopušnej. Na teplickej strane lesa som stretla cyklistu. Zakričal mi, že mám dávať pozor, že na zákrute je medveď. Zišla som z bicykla. Myslela som si, že žartuje. Nežartoval. Naozaj ho tam videl. Chcela som sa vrátiť. Medveďa som vo voľnej prírode ešte nevidela a ani po tom netúžim. Pán, ktorý ma na prítomnosť medveďa v našom lese upozornil, mi povedal, že vrátiť sa nemám, že mám v tej zákrute len poriadne zrýchliť. Medveďa som nestretla, ale vrátila som sa z kratšej cesty. Pôvodne som chcela prejsť cez les na Kvetnicu a odtiaľ po cyklistickom domov. Strach mi nedovolil. Na zákrute na Teplicu som poriadne zrýchlila. Pre istotu. To som ešte netušila, že medveď to vytiahne až na 50 – 60 km/hod. Neviem, či toto môj bicykel dokáže.
Medveď hnedý na Slovensku
V mnohých krajinách ho vyhubili. V Čechách a na Morave vraj medveďa už nestretnete. Podľa medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov patrí medveď hnedý medzi ohrozené druhy. V 30. rokoch 20. storočia hrozilo medveďovi hnedému na Slovensku vyhynutie. Ľudia im narušili teritória, medvede nemali dostatok potravy a pre lovcov sa stali cennou trofejou. Lov medveďov sa zakázal a to umožnilo ich prirodzený návrat. Jeho počet len vďaka celoročnej ochrane stále rastie. U nás sa môže loviť len s mimoriadnym povolením z Ministerstva životného prostredia SR postriežkou. V poslednom sčítaní z roku 2014 bolo na území Slovenska 1256 ks. V súčasnosti sa ich počet pohybuje medzi 1000 až 1450 jedincov.
Prečítajte si aj: Púpavový med a jeho účinky
Lov medveďa postriežkou
Poľovníci si vystriehnu miesto, na ktorom sa medveď objavuje najčastejšie. Pozorujú ho z húštiny alebo si vopred pripravia zásed, či záštitu. Tam, kde zver prechádza častejšie, si postavia vysoké posedy a pozorovateľne. Z výšky zver poľovníka nezacíti. Má to ale jeden háčik. Poľovníci tam musia prísť skôr, ako medveď. Na postriežku sa najčastejšie chodí skoro ráno alebo večer. Podľa toho, na aký druh zveri sa poľuje. Ovplyvňuje to spôsob života zveri a ročného obdobia.
Zoznámte sa s medveďom hnedým
Medveď hnedý (zast. medveď obyčajný; lat. Ursus arctos) je najrozšírenejším druhom medveďa na svete. Patrí medzi cicavce z čeľade medveďovitých. Najviac medveďov (až 90 % celkovej populácie) sa nachádza v Rumunsku. U nás sa medveď vyskytuje na 32,7 % územia. Táto informácia pochádza z roku 2012 (KRIŠTOFÍK, J.; DANKO, Š.: Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana, VEDA 2012, str. 485-491). Dnes je situácia už pravdepodobne iná. Medveď je pôvodným obyvateľom našich lesov a je ich najväčšou šelmou. V Európe a Ázii žije najmä v ihličnatých a zmiešaných lesoch, ale na prežitie potrebuje aj veľké trávnaté plochy. Najviac sa mu páči na tichých a ťažko dostupných miestach, s dostatkom vody.
Medveď hnedý a jeho fyzická krása
Je to silne stavané mohutné zviera so zavalitým telom, veľkou hlavou a svalnatým hrbom v oblasti lopatiek. Veľkosť chvosta je prispôsobená veľkosti tela medveďa. Pohybuje sa v rozmedzí 5 až 20 cm. Na labách má veľké a ostré pazúry. Stiahnuť a skryť, ako mačka, ich nedokáže. Na predných labách ich má oveľa väčšie. Do pazúrov by som sa mu veru nechcela dostať. Mohutné medvedie telo pokrýva strapatý kožuch hnedej farby rôznych odtieňov. Tmavohnedý kožuch si oblieka najčastejšie. Zimnú srsť má dlhšiu a hustejšiu ako letnú.
Ideálne miery medveďa hnedého
Dĺžka medveďa od nosa po chvost sa pohybuje od 170 – 220 cm a výšku v lopatkách má v rozpätí 95 – 130 cm. Jeho hmotnosť sa pohybuje od 100 do 360 kg. Samica je, samozrejme, menšia a ľahšia. Má inak stavanú kostru. Hmotnosť medveďa závisí od jeho veku a obdobia, v ktorom ho stretnete. Po zimnom spánku bude určite o niečo ľahší. Existuje viac poddruhov medveďa hnedého, ale je možné, že ide o ten istý druh, len jeho správanie a veľkosť závisí od okolia, v ktorom sa nachádza a potravy, ktorú konzumuje najčastejšie. Pre porovnanie medveď Kodiak (Ursus arctos middendorffi) z Aljašky a Ursus arctos beringianus na Kamčatskom polostrove môžu vážiť 600 až 700 kg a keď sa postavia na zadné nohy, dosahujú výšku 3 metrov. Hneď mi je ten náš medveď hnedý sympatickejší.
Kto sa bojí viac?
Máme pred ním prirodzený rešpekt najmä pre jeho veľkosť, silu a nepredvídateľné správanie. Medveď sa ľuďom radšej vyhne. Napriek svojim rozmerom je dobrým plavcom a výborne lezie po stromoch. Dokáže sa pohybovať rýchlosťou až 50 – 60 km/hod. Jedinou útechou je skutočnosť, že medveď je samotár a spoločnosť nevyhľadáva. Výnimkou je len obdobie ruje. Stráca svoju prirodzenú plachosť a môže byť nebezpečný aj pre človeka. Medveď ľudí nevníma ako potravu. Berie nás ako hrozbu. Keď môže, radšej sa nám vyhne. Problém je, že sme všade. Narúšame jeho prirodzené prostredie, preto sa s medveďom v lesoch stretávame stále častejšie. V posledných rokoch sa vyrúbalo veľa stromov a medveďov je viac vidieť.
Zmysly medveďa hnedého
Medveď má veľmi dobrý sluch a oveľa lepší čuch. Čuch je pre medveďa najdôležitejším zmyslom. Keď sa postaví na zadné nohy, nie je to len preto, že je zvedavý a chce lepšie vidieť, čo sa okolo neho deje. Zavetril potravu alebo nebezpečenstvo a chce zistiť, čo je to a kde. Zrak má v porovnaní s ostatnými zvieratami slabší, ale má dobre vyvinuté priestorové videnie. Dočítala som sa, že medveď má 7-krát lepší čuch ako najlepší stopársky pes a 2 100-krát lepší ako človek. Kým vy medveďa zacítite či uvidíte, on o vás už dávno vie. V porovnaní s ostatnými zvieratami má najväčší a najťažší mozog v pomere k telu.
Všežravec, ktorému viac chutia rastlinky
Je to všežravec, ale živí sa najmä koreňmi, hľuzami, lesnými plodmi, mravcami a hmyzom. Lákajú ho hniezda včiel, čmeliakov a ôs. Keď je medveď veľmi hladný, nepohrdne ani mäsom. Vystačí si so zdochlinami, ktoré vystopuje svojim výnimočným čuchom, ale pochutiť si na hospodárskych zvieratách mu tiež vôbec neprekáža. Chutia mu aj plody ovocných stromov. Najmä slivky. Svojim obsahom ich vábia aj kontajnery a odpadky. Pre medvede predstavujú ľahko dostupný zdroj potravy bez námahy. Vždy v nich nejakú pochúťku nájdu. Do nižších polôh schádzajú najmä na jar a na jeseň kvôli potrave. Na leto sa vrátia na svoje tiché, ničím nerušené miestečko. V zime, keď doplnia tukové zásoby si to namieria do brlohu a uložia sa na dlhý zimný spánok.
Medveď v zime hibernuje
Dlhému zimnému spánku sa odborne hovorí hibernácia. Telesná teplota medveďa sa zníži, tep a ostatné životné funkcie sa spomalia. Medveď počas hibernácie nežerie. Vystačí si so zásobami, ktoré intenzívne nadobúdal od jari do jesene. Hibernácia trvá 75 až 120 dní. Jej dĺžka závisí od toho, aká je dlhá zima a kedy sa ukážu prvé jarné lúče slnka. Vyjsť v zime z brlohu mu nikto nebráni. Situáciu vonku si preverí najmä vtedy, keď sa vonku oteplí. Usúdi, že ešte nenastal správny čas a do brlohu sa vráti. Definitívne z neho vylezie až v priebehu apríla – mája. Dĺžku hibernácie ovplyvňujú teploty, ktoré v zime čoraz viac narastajú.
Prečítajte si aj: Neobyčajná ruža damascénska
Teritórium si chráni
Veľkosť teritória jedného medveďa sa pohybuje od 200 – 400 km2. Neviem, či je táto teória správna, ale k inej som sa nedopracovala. Podľa mňa je to príliš veľa plochy na jedno zviera. Na Slovensko by v takom prípade vošlo 245 medveďov. Podľa posledných odhadov ich je asi 1500. Keďže sa medvede vyskytujú v nadmorskej výške nad 700 m, malo by ich byť ešte menej. Keď niekto vie, ako to s veľkosťou medvedieho teritória je, dajte mi vedieť. Článok upravím.
Medveď si teritórium značí pachovými značkami, najmä výkalmi, ale ohraničuje si ho aj na stromoch vo výške prednej laby. Postaví sa na zadné nohy, pazúrmi natrhne kôru a zubami ju zo stromu stiahne. Obnažený strom s výraznými ryhami sú jeho vizitkou. Samica má teritórium menšie. Medvede si vytvárajú hierarchiu. Na jej vrchole je najsilnejší medveď, ktorý si svoje prvenstvo vybojoval. Víťaz má medzi ostatnými najväčší rešpekt, najlepší prístup k vode a potrave, ale aj k partnerkám. Staršie medvede mladších jedincov vytláčajú nižšie, preto sa s nimi bežne stretávame aj tam, kde sa doteraz nevyskytovali.
Sexuálny život medveďa hnedého
Medveď hnedý je polygamný tvor. Medvedicu v období ruje vábi výrazným hlasovým prejavom, ale jeho snahu zaujať môžete vidieť aj v podobe výrazných škrabancov na stromoch a vyšliapaných chodníčkov. S jednou medvedicou niekedy ostane celé 3 týždne. Obdobie párenia začína v máji a končí v júli. Keď má o medvedicu záujem viac samcov, vytvárajú 3 – 4 členné medvedie skupiny. Slabší medveď radšej odíde sám, pri rovnako veľkých medveďoch dochádza k zápasom. Často krvavým. Po viacnásobnom párení ide každý svojou stranou. Medveď si potrebuje oddýchnuť. Počas obdobia ruje dokáže oplodniť viac samíc. Jedna medvedica naraz vynosí aj medvieďatá viacerých samcov.
Príchod malého medvedíka na svet
Po oplodnení sa embryo medveďa vyvíja len po fázu blastocysty (ranné embryonálne štádium cicavcov). K zahniezdeniu embrya a jeho ďalšiemu vývoju dochádza až v jeseni. Medveď je jediným cicavcom s latentnou graviditou, čiže odloženým vývojom zárodkov. Termín zahniezdenia a pôrodu môže v prípade medveďa kolísať až 39 a viac dní. Závisí to od celkového stavu medvedice. K oplodneniu dochádza približne každé 2 – 3 roky.
Medvedice vrhajú mláďatá v zimnom brlohu počas hibernácie. Naraz môžu na svet priviesť 1 – 4 mláďatá. Samice s väčšími tukovými zásobami porodia skôr, majú kvalitnejšie mlieko a svojim mláďatám ho môžu poskytnúť dlhšiu dobu. Mláďatá majú v tomto prípade lepšiu šancu prežiť. Vnútromaternicový vývoj mláďaťa trvá len 8 až 10 týždňov. Medvedíky sú po narodení slabo vyvinuté. Po narodení nemá viac ako 500 g. Pripomína morské prasiatko. Človeku sa veriť nechce, že medveď, ktorého sa tak bojíme sa narodí taký malý. Prvých 3 až 5 mesiacov po narodení je medvedica s mláďatami v brlohu. Medvedica seba a svoje mláďatá živí z tukových zásob, ktoré nazbierala počas predchádzajúceho roka. V tejto dobe môže stratiť aj 40 % svojej hmotnosti. Mlieko medvedice je veľmi výživné. Obsahuje až 20 % tuku. Ľudské mlieko má asi len 4 %. Poriadny rozdiel. Čo poviete? Medvedíci mlieko cicajú minimálne 8 mesiacov, ale na pevnú stravu prechádzajú už v 5 – 6 mesiaci.
Malé medvedíky sú rozkošné, ale radšej sa im vyhnite
Medvedica svoje mláďatká úzkostlivo chráni. Práve preto sú medvedice s mláďatami najnebezpečnejšie. Po opustení brloha sa s nimi púšťa na krátke prechádzky, aby medvieďatá nabrali istotu. Opustí ich, len kvôli potrave, ktorú im musí zadovážiť. Malé medvedíky sa rady hrajú, bijú sa a naháňajú. Opatrne skúmajú svoje okolie. Medvedica sa s nimi hrá a učí ich. Výchovnej facke mamky sa ani nezbedné medvedíky nevyhnú. Počas prvého roka mláďatá narastú asi do polovice veľkosti svojich rodičov. Konečnú veľkosť dosiahnu až ako 10 ročné. Mláďatá so samicou ostávajú dva roky. Samec sa o ne vôbec nestará a výchovy sa nezúčastňuje. Medvedici s výchovou pomáhajú potomkovia z predchádzajúceho vrhu, ktorí s ňou ostanú dlhšie. Sú to pestúni.
Choroby sa ani medveďom nevyhýbajú
Najčastejšie ich postihuje trichinelóza, besnota a tuberkulóza. Vo voľnej prírode je schopný prežiť 25 – 30 rokov, v zajatí žije aj dlhšie. Keď sa o neho dobre starajú.
Medveďa je lepšie nestretnúť
Hoci môže byť strach z nebezpečenstva tisíckrát desivejší než samotné nebezpečenstvo, pri medveďovi nie je na hrdinstvá priestor. Jediným naozaj bezpečným riešením je vyhnúť sa mu. Pohybujte sa po vyznačených chodníkoch a tam, kde sa zdržiava viac ľudí. Rôzne zvukové prejavy medveďa väčšinou vyplašia. Vyhýbajte sa miestam s hustou vegetáciou a zlým výhľadom. Zbytočne ho neprovokujte. Do jaskýň a odľahlých dier nevstupujte. Čo keď je to medvedí brloh? Buďte v strehu. Pozorujte svoje okolie.
Teórie, o ktorých by ste mali pri stretnutí s medveďom vedieť je veľa. Je lepšie o nich písať, ako ich pri stretnutí s medveďom dodržať, ale aj tak…. Pre každý prípad:
- medveď hnedý potrebuje priestor. Hľadá únikovú cestu. Nechce vám ublížiť. Ja viem, ťažko tomu veriť.
- je to šelma. Veľká. Šelmy lovia
- keď medveďa stretnete, nebežte a nekričte. Začne vás prenasledovať. Dáte mu signál, že korisť je blízko
- zachovajte kľud a zahrajte sa na mŕtveho. Ľahnite si na brucho, ruky dajte za hlavu a ani sa nepohnite. Tiež si myslím, že by som pri stretnutí s medveďom urobila presne toto a ostala by som úplne pokojná. Vziať nohy na plecia a utekať ako o život by mi určite ani nenapadlo
- medzi medvedicu a jej mláďatá nikdy nevstupujte. Mohlo by to pre vás zle dopadnúť. Je to matka. Medvieďatá si chráni
Vedeli ste, že…
1; na svete existuje iba 8 druhov medveďov
2; koala nie je medveď. Je to vačkovec
3; mäso medveďa sa dá jesť
4; medvediemu tuku sa pripisujú rôzne liečivé účinky. Používa sa najmä pri chorobách kože a dýchacích ciest
5; panda je druh cicavca z čeľade medveďovité. Je to medveď
Mojim najobľúbenejším medveďom je Môj macík. Máte nejakého obľúbeného aj vy?
zdroje: pixabay
https://www.medvede.sk/pdf/Ochrana-manazment-VS-SR.pdf