Môj prvý polmaratón

by vonavakava
0 Komentár

Svoj prvý polmaratón som dnes nezabehla. Klamem ako titulky z Nového času. Keď sa nám v schránke objavil papier o Podtatranskom polmaratóne, začala som o ňom vážne uvažovať a pochybovať zároveň. Chcela som vyskúšať, či tých 21 km po skoro dvojmesačnom tréningu zvládnem, ale na druhej strane som sa tých kilometrov bála. 

Polmaratón ako ďalšia méta

Tréningový plán na nedeľu ukazuje 15 km. Keď dám 15, dám aj 21. Presviedčala som samú seba dovtedy, kým online registráciu na Podtatranský polmaratón neuzavreli. Nevedela som, že registráciu treba stihnúť do určitého termínu. Myslela som si, že registrovať sa môžem aj tesne pred pretekmi. Nevadí. Zase som o niečo múdrejšia. Asi to tak malo byť. 

Bežím ďalej, nepíšem

Na Kroniku bežca začiatočníka som nezanevrela a behať som neprestala. Už to nie je také hihihi hahaha, ako na začiatku. Naučila som sa odhadnúť vzdialenosti. Viem, ktorú trasu si mám vybrať, keď chcem zabehnúť 5, 7, aj 10 kilometrov. Nezlepšil sa mi odhad, len som pri spolupráci s chytrým náramkom zistila, koľko kilometrov majú jednotlivé úseky a ako ich kombinovať. Nechcem tým povedať, že je to nuda. Práve naopak. Behanie je super, akurát čítať o tom istom dookola by sa vám nemuselo páčiť. 

východ slnka a pohľad na panorámu vysokých tatier

Ranný beh má svoje čaro. Hmla, rosa a východ slnka. Čo môže byť krajšie?

Zmena trasy a jej následky

Minulú nedeľu (rozumej 25. august 2019) som zmenila smer a vydala som sa preskúmať popradskú stranu cyklistického chodníka. Neraz som tento svoj počin oľutovala. Bežím do kopca. Mierny pokles a zase kopec. Toto dá aj lýtkam od Boha poriadne zabrať. Pri informačnej tabuli som bola vďačná každému zdolanému kilometru, že to so mnou nevzdal. Druhá polovica sa mi beží ľahšie, aj keď nebežím z kopca. Neviem prečo. Aj na Homolku som vybehla. Nie ako srna, ale vybehla. 14 km som zdolala. Toľko som nezabehla ani počas 12 minútovky na základnej škole. 

Pozor na to! Predbehujem 

Vo štvrtok ráno som sa rozbehla rovnakým smerom. Zistila som, že mi to ide lepšie. Svaly si naozaj čo to pamätajú. Nechcem sa chváliť, ale predbehla som nejakého bežca. Prvýkrát za posledné dva mesiace. Na polmaratón sa prihlásim. Jedno predbehnutie rozhodlo. Neskoro. Žiadny polmaratón sa nekonal, ale to už viete. 

Streda v piatok? Prečo nie

Piatok nahrádzal bežeckú stredu. V stredu som si povedala, že behať ráno nepôjdem. Počas dňa si na tých 8 km priestor určite nájdem. Nenašla som. Vždy bolo niečo dôležitejšie a nakoniec už bola tma. Hej, hľadala som výhovorky. Ráno sa viem zmanažovať lepšie. Asi aj preto, že musím. Keď chcem bežecký plán dodržať, musím si privstať. Nič iné mi neostáva.

Zmena prostredia, zmena trasy

Čakalo na mňa 8 neprebádaných kilometrov. Ocitla som sa na chate vo Veľkej Frankovej. Tam som ešte nebehala. Foto ako dôkaz nemám. Mobilu som počas týchto dní nevenovala pozornosť a to je škoda. Fotky mohli byť naozaj krásne. Keď sa k nejakým dostanem, určite sa s vami o ne podelím. Zase same kopce. Zisťovala som, na ktorú stranu to bude menej bolestivé. Smer Osturňa do kopca tam, z kopca späť. Smer Spišské Hanušovce z kopca tam, do kopca späť. 

Osturňa vyhrala. Najdlhšiu obec na Slovensku som neprebehla celú. Musela som sa aj späť vrátiť. Bežalo sa mi dobre. Kopce som nevnímala. Asi dvakrát som na ceste späť pozerala, či som naozaj aj na takýto kopec vybehla. Pohľad na drevenice, kvety (áno, dobre čítate, kvety) a všetko dookola ma rozptýlil. Osturňa má svoje čaro. Aj vzduch je tam iný. Dýcha históriou. Nezablúdila som. 4 km som bežala tam, 4 späť. Pre každý prípad. 

západ slnka na tatrami

Ja viem, s behom nemá nič spoločné, ale fotka pekná 😉

Radosť z behu nie je všetko

Prvýkrát som sa tu stretla s boesťou chodidiel. Prekvapilo ma to. Zabehla som už aj viac ako 8 km a nič sa nedialo. Boleli ma veľké palce na nohách. Pri každom kroku. Hubám som napriek tomu neodolala. Nebudem rozbíjať partiu. Po viac ako troch hodinách v lese strávených mi to nohy spočítali. Nemohla som sa ich ani dotknúť a nezniesli na sebe ani ponožku, ani žiadnu obuv. Stalo sa vám to niekedy? Beh ma ešte aj k návšteve pedikúry privedie. Aby som mala nohy jemnučké ako detská prdelka a beh mi neznepríjemňovala stará stvrdnutá koža. Myslím, že to má na svedomí ona. 

Vynútené voľno

V sobotu som mala pred sebou 7 kilometrov, ale s tými nohami sa behať nedalo. Beh som vynechala a ničím som ho nenahradila. 7 km mi bude v celkovom súčte chýbať. Nevadí. Nohy si oddýchli, v nedeľu budú bežať lepšie. 

Polmaratón? Ale kdeže

Jedine žeby nie. Beh som si naplánovala na 16:00 hod, aby nebolo ani teplo, ani zima. V trase som tiež mala jasno. Polmaratónu som sa nezúčastnila, 15 km dám. Voda do ruky, úsmev na tvár a poďme na to. Naozaj som sa na ten beh tešila. Radosť ma prešla už po prvých krokoch. Nohy ako z olova. Včera som nebežala, dnes bude rozbeh trvať dlhšie. Trval. Presne 15 kilometrov. Trasu som zmenila. Kopce si nechám na inú príležitosť. Tak pomaly som ešte nebehala. Aj môj prvý beh bol na tom, čo sa rýchlosti týka lepšie. 

Chcela som to vzdať. Bežím pre radosť. Nepotrebujem si niečo dokazovať. Keď to nepôjde, vrátim sa domov. Po prekonaní 8 kilometra a pohľade na čas som zistila, že už som ich mala mať za sebou 10. Také zlé to bolo. Naozaj. Nie je umenie behať, keď sa vám chce a nohám sa darí. Umenie je vydržať, keď bežíte slimačím tempom, ale ste odhodlaní tých 15 km zvládnuť. Tréning je asi aj o tom. Prestala som tlačiť na pílu. Nechala som bežať nohy. Uľavilo sa mi. Nezrýchlila som, ale bežalo sa mi lepšie a začala som sa na okolitý svet usmievať. 

môj 15 km beh. Polmaratón sa dnes nekonal

Na polmaratón to dnes nebolo, ale raz to príde

Zabehla som presne toľko, koľko tréningový plán kázal. Nezvládla by som ani jeden meter naviac. Vážne. Verím, že taký beh sa už nezopakuje. Teraz som za uzavretú online registráciu vďačná. Keby som prvý polmaratón zabehla tak, ako tých 15 kilometrov, mohlo by to nepríjemne zakývať mojou bežeckou psychkou. Na polmaratón ešte nebol čas. Blíži sa ďalší a už viem, že napriek pravidelnému tréningu nemusí dopadnúť tak, ako si predstavujem. 

Po návrate z behu som si namiešala proteinový nápoj. Už druhý týždeň testujem, či má jeho užívanie zmysel. Teóriu poznám, uvidím, čo prinesie prax. Zatiaľ som prišla len na to, že mám menej unavené nohy, čo nie je zlé. 

Bolesť na ramenách? Veď bežím

K odretým chodidlám a palcom na nohe som sa už vyjadrovala. Ďalším nepríjemným sprievodným znakom behu je odretá pokožka na vnútornej strane ramien. V mojom prípade si to odnesie triceps. Trenie pokožky o tričko a pot k tomu nie sú šťastnou kombináciou. Výsledkom je červená, dosť bolestivá mapa. Potrebujem tričko s dlhším rukávom, ale vždy si na to spomeniem ráno a nechce sa mi ho hľadať. A potom trpím. Pre svoju vlastnú hlúposť. 

Aké nepríjemnosti sa počas behu stávajú vám? Prezraďte, aby som vedela, na čo sa v budúcnosti tešiť. 

Kronika bežca začiatočníka vám prezradí moju cestu od prvého behu k polmaratónu. Ale dnes to nebude

PS: Máte pekné fotky Osturne a okolia a chcete sa s nimi podeliť? Rada ich v tomto článku uverejním.

You may also like

Komentuj