Posledný Laponec (recenzia)

Dočítala som ju. Konečne! Z knihy taký pocit nemávam často. S niektorými sa lúčim ťažko. K tejto sa už veru nevrátim. (Nikdy nehovor nikdy, ani čo sa kníh týka.) Posledný Laponec ma veru neohúril. Nečítala som recenzie. Nezaujímali ma hodnotenia čitateľov. Knihu som mala doma a chcela som niečo oddychové. Oddychujem s ňou už od júna. 

Od východu slnka ku kastrácii sobov

Na začiatku ma zaujal východ slnka. Nevedela som si predstaviť, ako sa tá naša Zem vlastne točí, keď sa slnko na hodinku – dve ukáže. Youtube poradil. Zaujímavé, ale som rada, že u nás sa deň s nocou pekne strieda. 

Na konci knihy spomenuli kastráciu sobov. Tá už bola súčasťou rodinnej debaty. Vedela som, ako to prebieha. Poriadne sme sa pri tom nasmiali. Dajte si do youtube “castracion reindeer”. Po slovensky sa soby nekastrujú. Kastrácia, ktorú vám youtube pravdepodobne vyhodí ako prvú, sa odohráva v meste Kautokeino. Presne tak, ako dej knihy Posledný Laponec

hlava soba

Do teraz som poznala len soba Rudolfa. Posledný Laponec mi o soboch prezradil viac.

Dozvedela som sa, že súčasťou laponskej kultúry sú bubny. Každý bubon rozpráva vlastný príbeh. Vyrábali sa špeciálnou technikou, ktorá sa dedila z pokolenia na pokolenie a niesla rukopis daného rodu. Múdra veta sa mi podarila. Sú v knihe zaujímavé pasáže, nehovorím, že nie. Vraj ich je na svete cca 70, len neviem, či to je pravdivá informácia. O Lapncoch a sámskej kultúre toho veľa neviem. 

Prečo ma kniha nepresvedčila? 

Nevadili mi severské mená. Nevadila mi zima. Príbeh sa odohráva v januári. Aj sa oteplilo na príjemných -16 °C. To už je taká znesiteľná teplota. Brrrrr. Dej ma nezaujal. Nápad dobrý, ale veľa zdĺhavých opisov. Autor sa snažil prelínať dva deje, ktoré spolu súvisia. Nechýbala zápletka, ale chýbalo tomu niečo, čo človeka núti čítať ďalej. Mala som pocit, že som uviazla v bludnom kruhu a nevedela sa z neho dostať.

Vražda Matissa, krádež bubna, honba za bohatstvom, hľadanie súvislosti v minulosti. Znie to celkom sľubne. Škoda. 

Vzťah k hlavným predstaviteľom som si nevybudovala. Nina je sympoška plná ideálov, Klemet posledný spravodlivý policajt, ktorý uviazol pri sobej polícii. Prípad vyriešili. Na to, ako sa to dlho naťahovalo nakoniec priam rozprávkovo ľahko a s poriadnou dávkou fantázie. Možno preto sa mi s knihou zžiť nepodarilo. Koniec odrazu nabral rýchly spád. Rýchle vyriešenie a ešte rýchlejšie objasnenie vzťahov. A doteraz si lámem hlavu nad tým, či je posledným Laponcom Aslak, zavraždený Mattis, či dokonca Klemet. Nie, nejdem prezrádzať důležité momenty deja. Chcete vedieř viac? Čítajte! Knihu rada požičiam. 

Ohlas viac ako len pozitívny

kniha posledný laponec, obal

Posledný Laponec (zdroj: pantarhei.sk)

Nemám dobrý knižný vkus. Posledný Laponec napísal spisovateľ Olivier Truc a je najlepšou francúzskou detektívkou z roku 2013 a získala ďalších 20 literárnych cien. Mne sa na jej umeleckú vlnu naladiť nepodarilo, ale to neznamená, že vám sa páčiť nebude. Rada o nej podiskutujem.

Autor: Olivier Truc

Počet strán: 408

Väzba: pevná s prebalom

EAN: 9788087697351

Jazyk: slovenský

ISBN: 978-80-87697-35-1

Dátum vydania:  27. októbra 2014

Vydavateľstvo: Panteon

Hmotnosť: 0,59 kg

Anotácia: Zima v Laponsku je studená a tvrdá. Nórske mestečko Kautokeino sa chystá osláviť návrat starého šamanského bubna. Mnoho týchto bubnov bolo v minulosti zničených v boji proti pohanstvu. A prvý bubon, ktorý sa po dlhom čase vrátil na laponské územie, niekto ukradne. Prekáža návrat bubna miestnej cirkvi? Alebo v tom majú prsty laponskí separatisti, ktorí chcú, aby sa o nich hovorilo? Prípad ešte skomplikuje smrť pastiera sobov. Policajní vyšetrovatelia Klemet Nango a Nina Nansenová odhaľujú vzťahy medzi rázovitými laponskými chovateľmi sobov a nórskymi obyvateľmi, ale aj tajomstvo dávnej expedície. Čo objavil záhadný geológ?

[su_note note_color=“#ddf4fb“]

Severské krimi nezavrhujem. Kniha Stále vládne mráz sa mi páči od prvej strany až po poslednú. Prečítajte si ju tiež 😉

[/su_note]

PS: Práve som prišla na to, že Posledný Laponec má voľné pokračovanie. Vyzerá to tak, že Olivierovi dám ešte šancu. Už len počkať, kedy sa Vlčí úžina objaví aj v slovenčine.

obrázky zdroj: pixabay.com