Na rôznych portáloch som sa dočítala, že výstup s deťmi na Predné Solisko je krásna nedeľná prechádzka. K tomu, že sa ku Chate pod Soliskom nechali vyviesť lanovkou, som sa už nedostala. V nedeľu sme absolvovali výlet na Predné Solisko. So 7,5 ročným dieťaťom. Bez lanovky. Gregorkovi sa to nepáčilo. O lanovke sníval už od prvého kroku. Neuspel. Pekne si to hore vyšliapal. Keď hľadáte odpoveď na otázku, či je táto túra vhodná aj pre deti, čítajte ďalej.
Predné Solisko tras sa
Električkou sme sa priviezli na Štrbské Pleso. Do cieľa nás mala priviesť modrá značka. Vlastne nie tak celkom do cieľa. Ku Chate pod Soliskom. Dostať sa na správnu trasu nám spôsobilo menší problém. Nedarilo sa nám nájsť prvú modrú značku od rázcestníka, ale našli sme ju. Najskôr sme sa trochu prešli popri Štrbskom plese, potom nás značka nasmerovala do lesíka a stúpanie po Soliskom hrebeni začalo. Spoločnosť nám robila dráha sedačkovej lanovky. Chudák Gregor. Celý čas pozerať na to, čo by mu túru uľahčilo muselo byť dosť nepríjemné.
Chata pod Soliskom v nedohľadne
Ani neviem koľko krát sme mu povedali, že to už je posledné stúpanie. Chatu sme videli, stúpanie za stúpaním nie. Sama seba som sa pýtala, kedy tam už budeme? Nahlas som nemohla. By mi Gregor neodpustil. Dočkali sme sa. Na Chate pod Soliskom sme doplnili energiu a po modrej sme sa vydali ďalej. Modrá išla dole. Do Furkotskej doliny. A my tiež. Sme si mysleli, že nás cesta chce oklamať. Míňal nás pán, ktorý nám to objasnil. Našťastie sme nezašli ďaleko. Vrátili sme sa k chate, našli rázcestník a prišli na to, že keď sa chceme dostať do výšky 2117 m, musíme nasledovať červenú a stúpať. Tak sme stúpali. A stúpali. Liezli sme po skalách ako kamzíky. Samozrejme.
Foto nie je vlastná tvorba, ale tak nejak si to naše skákanie po skalách predstavujem 😉
Čím vyššie sme boli, tým viac sa nám strácal. Gregorko mal oproti nám poriadnu nevýhodu. Robí krátke kroky a vyberá si najnáročnejšiu cestu, čím si to poriadne komplikuje. O tom, že sa to snaží zdolať s rukami vo vreckách ani nehovorím. Je to frajer. Pri snahe vysvetliť mu, že cestu sťažuje sám sebe, sme sa stretli s odporom. A just pôjdem tak, ako ja chcem. Niekoho mi pripomína. A ani môj syn to nie je.
Bude vás zaujímať: Tri Koruny (Trzy Korony) a Poľské Pieniny
Ticho som závidela ľuďom, ktorí kráčali oproti nám. Niežeby sa mi nechcelo ísť hore. Predstava toho, že tú istú trasu musím absolvovať aj dole ma už tak netešila. Hore sa predsa len ide lepšie. Vyšli sme až ku krížu. Odfotili sme aj seba, aj výhľady. Počasie nám prialo. Aj Kriváň sme videli. A dole bolo tak krásne.
Predné Solisko sme zdolali, hurá domov
Cesta dole nie je vždy rýchlejšia. Občas sme si pomohli a zo skaly sa šmykli po zadku. Ani turistom, ktorých sme míňali cestou dole sme nezávideli. Už by sme si to s nimi nevymenili. Niektoré cesty musí vyšliapať každý sám. Cestou dole sme za sebou okrem Soliska s krížom nechávali aj pekné počasie. Vystihli sme to. Nepršalo, ale čierňava sa za nami ťahala riadna. Tak, ako sme sa cestou hore nevedeli dočkať posledného stúpania, tak sme sa cestou dole nevedeli dočkať konca kamenistej cesty. Gregor nás na lanovku neukecal, ale snaha bola. Po treťom povzbudivom za chvíľu tie kamene končia, som to vzdala. Už mi ani Gregor neveril.
Na kameni kámen…
Posledné klesanie, ktoré nás čakalo už bolo na trávnatej ploche a kamienkami vysypanej cestičke. Koniec cesty bol blízko. Tak blízko, že sa Gregorko rozplakal. Už nevládal urobiť ani krok. Nečudujem sa mu. Nie je 7,8 km ako 7,8 km. Pre deti je to ešte náročnejšie. Gregor to zvládol a má môj veľký obdiv. Verím, že sme mu turistiku neznepríjemnili a že s nami na podobný výlet ešte pôjde. Na Štrbskom Plese ho čakala vytúžená odmena. Palacinka! Energiu treba doplniť. Gregor si ju zaslúžil.
Neprehliadnite: Kolostrum. Biologické zlato na podporu imunitného systému
Keď hľadáte odpoveď na otázku, či výstup na Predné Solisko zo Štrbského Plesa zvládne aj dieťa, tak áno. Zvládne, ale je to pre neho oveľa náročnejšie. Schodíky z kameňov sú vyššie. Kroky robí kratšie. A určite si vie predstaviť pre neho krajšie strávený deň.
Chata pod Predným Soliskom
Chata pod Soliskom sa nachádza vo výške 1840 m. Postavili ju v roku 1944 ako relaxačné miesto pri najdlhšom lyžiarskom vleku v Československu. Poteší vás prekrásnym výhľadom do podtatranskej kotliny. Užijete si tu veľa slnečných dní vynikajúcu klímu. Novú chatu začali stavať 1. septembra 2003. Sprístupnená bola už po neuveriteľných 99 dňoch. Interiér prešiel poslednou rekonštrukciou v roku 2016 a trval 71 dní.
Predné Solisko v skratke
Predné Solisko je jeden z najnižších a najľahšie dostupných vrchov vo Vysokých Tatrách. Gregor na to má určite iný pohľad. Poskytuje pekný výhľad, aj keď ide o vrchol na južnom okraji horstva. Je to jedno z najnavštevovanejších lyžiarskych stredísk. Ide o prvý vrchol na juhovýchode, ktorým sa končí Soliskový hrebeň. Meria 4 km. Od Mlynického Soliska ho oddeľuje Soliskové sedlo. Soliskový hrebeň oddeľuje Mlynickú dolinu od Furkotskej. Na vrchole štítu v roku 2013 postavili drevený kríž, ktorý pripomína 10. výročie prestavby Chaty pod Soliskom.
Názov pôvodne patril miestu, kde mali pastieri solisko pre kravy a ovce, ktoré pásli v Mlynickej a Furkotskej doline. Názov neskoršie prešiel na celý hrebeň aj s jeho vrcholmi, zárezmi, kopami, štrbinami a vežami.
zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Predn%C3%A9_Solisko
foto: moja tvorba, Macina tvorba, kamzík z pixabay