Je tu! Môj prvý oficiálny ženský beh na 10 km. 6 týždňov prípravy mám úspešne za sebou a dlho očakávaný beh tiež. Cesta je dôležitá, ale dobehnúť do cieľa stojí za to. Na stupienok víťazov som sa nedostala. Aspoň mám stále koho predbehnúť.
Príprava. V mojom prípade skôr fyzická
Deň B (rozumej BEH) nastal. Kúpila som si nové tričko. Videla som fotky z minulých ročníkov a skromne som usúdila, že nebudem behať sama a medzi toľkými ženami treba aj nejako vyzerať. Vyhrala ružová. Samú ma to prekvapilo, ale v akcii bolo, sadlo mi ako uliate, no nekúp ho. Dlhý rukáv som 100 krát oľutovala. Horúco bolo. Tieň nikde. Žiadne stromy.
S mojimi (ne)mentolovými botaskami to bolo horšie. Ako im vysvetlím, že na to, aby behali po bratislavských uliciach sú príliš špinavé, keď so mnou prekonávali všetky nástrahy môjho bežeckého života? Nevadili im mláky. Blato. Tancovali v daždi. A ja im nedoprajem zaslúžených 15 minút slávy? Jasné, že bežali so mnou. Boli zaručene najšpinavšie botasky na trati, ale vôbec im to neprekážalo. A mne tiež nie.
[su_note note_color=“#ddf4fb“]
Všetko to začalo prvým behom. Kronika bežca začiatočníka (1. týždeň) vám o ňom prezradí viac.
[/su_note]
3, 2, 1 RUN
Štart bol naplánovaný na 16:00 hod. Predtým rozcvička na zahriatie. Spoločná. Moje telo z toho ostalo v miernom šoku. Taká klasická rozcvička pre mňa doteraz neexistovala. Zahriala som sa, kým som vyšla na miesto rozbehu a nastavila chytrý náramok na požadovaný počet kilometrov. Komu by sa o 5 ráno ešte aj rozcvičovať chcelo. Mne isto nie. Možno preto sa ten prvý kilometer vždy tak vliekol. A možno aj nie… Žiadne rozcvičkové predsavzatie z toho nevzniklo. Zatiaľ.
Pekné číslo sa mi ušlo, čo poviete?
Podľa registrácie nás zaradili do bloku C. Prišla som na to, že o zaradení rozhoduje čas, za ktorých 10 km zabehnem. Odvážne som sa zaradila skôr, ako som s behom vôbec začala. A dobre som urobila. Skupinu som trafila.
Ženský beh. To preto…
Príliš veľa žien na meter štvorcový na môj vkus. Nabúrali mi intímnu 40 cm zónu z každej strany. Nie som na to zvyknutá. Behávam sama. Takú bohatú účasť som nečakala. 10 km sa spolu s mnou rozhodlo zdolať 876 žien. Trochu som to podcenila. Blok A a tí najlepší vybehli presne o 16:00 hod. Odštartoval ich výstrel zo zbrane. Ono to nie je tak len vo filmoch. Blok B vybehol dve minúty po nich. Výstrel nechýbal. Teraz sme na rade my. Pripraviť sa, výstrel a beeeeeeeež!
Dve minúty po nás vybehli z bloku D. Výstrel som už nepočula. Bežala som ako o život. Sledovala som vlajkonosičky, aby som sa udržala v tempe (a dobrom čase). Stihla som aj chytrý náramok na 10 km nastaviť. Každý odbehnutý kilometer poslušne hlásil. Vôbec by mi nechýbal. Kilometre poctivo odratávali vlajky. Netuším, či tie kilometre sleduje každý, ale ja sa na ten posledný vyslovene teším.
Po piatich kilometroch nás čakala voda. Neviem, či som sa viac tešila na ňu, či na to, že polovicu už mám za sebou. Nebežalo sa zle. Cesta ubiehala rýchlo, ale nebol to taký ten môj oddychový beh. S čistou hlavou som do cieľa nedobehla. Snažila som sa držať tempo s vlajkami. Sústredila som sa. To sa mi pri behu nestáva. Na moste Lafranconi mi ušli. Zamerala som sa na dievčatá bežiace pred sebou, aby som nestratila tempo. Nechcela som skĺznuť do svojho leháro štýlu. Prišla som zdolať 10 km za menej ako hodinu.
Moja prvá. Váži presne ako zlatá 😉
Posledný kilometer nám spríjemnila jedna spolubežiaca. Povzbudzovala o 106. Neviem, či podporovala viac nás alebo seba, ale to nevadí. Účel to splnilo. Minimálne ja som do cieľa dobehla s úsmevom na tvári. Cieľovú pásku som nepretrhla. 239 žien do cieľa zabehlo skôr, ako ja.
(Ne)milé prekvapenie v cieli
Keď som dobehla k časovaču, ukazoval 1:01:35 (sekundy si nepamätám presne). Bola rada, že som to zabehla. Je to iné, ako bežať sama po poľných cestičkách, ale časovo som sa nikam neposunula a to ma, jemne povedané, mrzelo. Snažila som sa. Zdalo sa mi, že to bude môj najlepší čas. Nechala som sa viesť a nič z toho! Viedla som so sebou vnútorný boj. Na vonok som nič nedala znať. Veď som sa tam išla “len” zúčastniť.
Takto ženský beh prežívala mobilná aplikácia Zdravie
Poďakovala som za medailu, zobrala som si vodu, banán a jablko. Hej. Vodu som vypila a ovocie hneď zjedla. Chutilo mi. Dobre mi to padlo. Maca sa zo smsky dozvedela, ako dlho behala a na ktorm mieste skončila. Mne nič neprišlo. Asi som zle zadala telefónne číslo. Skonštatovala som smutno a vôbec by ma to neprekvapilo. Nezadala! Smska nakoniec prišla.
[su_note note_color=“#ddf4fb“]
Na DM Ženský beh ste sa predbežne umiestnili časom 00:57:45 v kat. Z39 na 240 mieste. Pekný deň praje VOS-TPK
[/su_note]
- mám nový rekord! 10 km som zabehla za menej ako hodinu. Juchú, juchú, jasala som v duchu.
- telefónne číslo som zadala správne! To len tak. Na okraj.
Ďakujem, že si mi (ne)verila 😉
Hneď sa mi zlepšila nálada. 6 týždňový tréning stál za to a ten pocit tiež. Neviem, či bol neopísateľný. Ešte som nerodila. Zvládla som to a som na seba hrdá. To sa mi často nestáva. Nebyť Maci a jej provokácie, behať pravdepodobne nezačnem. Ďakujem.
Nie, mentolové tenisky som po Ženskom behu nezavesila na klinec. Špinavé – nešpinavé, behajú ďalej. A ja s nimi. Máme spolu ďalšie plány. Polmaratón, maratón, ultramaratón… Ale nie. Nechala som sa uniesť. Musím ich vymeniť. Na dlhšie trate potrebujem kvalitnejšiu obuv.
Dievčatá skonštatovali, že pri behu už bola aj lepšia atmosféra. Hudba, bubny, povzbudzovanie. Trasy sú vraj v Bratislave aj krajšie. Už teraz viem, že sa na budúci rok mám na čo tešiť. Rada to so svojim prvým hromadným behom porovnám. Kto sa pridá?
PS: Obsah štartovacieho balíčka neprezradím, aby ste si nemysleli, že som išla behať len preto 😉
Sama by som to nezaspievala lepšie 🙂
Zdroj: youtube.com/hexofficial